HNUTIE ZA KLÍMU
Iniciatíva vytvárajúca platformu pre diskusiu o klimatickej kríze.
naše aktuálne akcie
neaktuálne činnosti
Kontaktujte nás
Informácie pre médiá
Pošlite email pre záchranu Morského Oka
Email pošlite na: [email protected]
Text emailu:
VYHLÁSENIE ÚZEMIA VIHORLATSKÉHO PRALESA A MORSKÉHO OKA ZA BEZZÁSAHOVÚ OBLASŤ
Vážený pán minister Ján Mičovský,
Ako občan Slovenskej republiky Vás prosím o zváženie a podporu návrhu ministra životného prostredia na vyhlásenie územia Vihorlatský Prales a Morské Oko na bazzásahovú oblasť. Návrh bude ministrom životného prostredia Jánom Budajom vláde predložený 12. augusta 2020.
Ochrana tejto oblasti je kľúčová z hľadiska dôležitosti a vzácnosti ekosystémov. Staré bukové pralesy a lesy Karpát považujeme za jedno z najdôležitejších zelených dedičstiev na Slovensku.
Ďakujem za prečítanie môjho listu a zváženie návrhu.
S pozdravom,
VAŠE MENO
Sme klimatická iniciatíva vedená študentmi zameraná na vytváraniu diskusie o klimatickej kríze. Vytvárame platformu, kde môže diskutovať každý, bez ohľadu na jeho ďalšie charakteristiky. Prinášame informácie zo sveta klimatickej krízy a zapájame sa do aktivizmu na národnej i európskej úrovni.
Klimatická výzva je zrejme najväčšia výzva nášho druhu. Tak bojujme kým nie je neskoro.
Premiér Igor Matovič dostal od študentov zbierku odkazov o tom, prečo má riešiť klimatickú krízu
Predseda vlády Igor Matovič sa 15. a 16. októbra zúčastní rokovania Európskej rady. Okrem iného sa tam začne rokovať aj o tzv. klimatickom zákone a s tým súvisiacim znižovaním emisií do roku 2030. Študenti upozorňujú na tvrdenia vedcov a potrebu zníženia emisií do roku 2030 o 65%.
Podpisom Parížskej dohody v roku 2015 sa Slovensko zaviazalo k udržaniu nárastu globálnej ročnej teploty pod hodnotu 1,5°C, nanajvýš 2°C oproti predindustriálnemu obdobiu. Z hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy z roku 2019 vyplýva, že pre zosúladenie klimatických opatrení Európskej únie s cieľmi Parížskej dohody je potrebné pristúpiť k zníženiu emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 65% v porovnaní s rokom 1990.
Európsky parlament schválil minulý týždeň návrh zníženia emisií do roku 2030 o 60%. Európska komisia pri tom vyjadrila podporu zníženiu len o 55%.
Pozornosť aktivistov členských krajín sa tak presúva na Európsku radu a ministrov jednotlivých krajín. Práve tí budú na októbrovom stretnutí Európskej rady diskutovať okrem iného aj o cieľoch znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030.
Klimatické iniciatívy Študenti bez mena, Hnutie za klímu a Cirkulárny hub sa rozhodli pri príležitosti tohtotýždňového rokovania pripomenúť premiérovi Igorovi Matovičovi dôležitosť vystupovania v prospech ambicióznych klimatických cieľov.
V týždni od 5. do 11. októbra zbierali prostredníctvom sociálnych sietí odkazy, ktoré spísali na papier a v pondelok 12. októbra osobne odniesli na Úrad vlády.
„Pán premiér dostal v kufríku takmer stovku odkazov od znepokojených občanov a občaniek, ktorí sa právom boja o svoju budúcnosť. Prekročenie hranice nárastu globálnej teploty o 1.5°C, nanajvýš 2°C znamená stav klimatickej núdze, ktorej vývoj už nebude možné ďalej ovplyvniť,” vyjadrila sa za Hnutie za klímu Radka Slebodníková.
„Okrem odkazov obdržal od nás premiér v kufríku aj štúdiu o dopadoch klimatickej krízy na Slovensko či budík, ktorý mu má pripomínať to, že času je málo,” dodala Slebodníková.
Iniciatíva Študenti bez mena tvrdí, že 65% je potrebné minimum. „Dáta jasne tvrdia, že 65%-né zníženie emisií je potrebné minimum, nie ideál aktivistov hľadajúci kompromisy. Pre ochranu najzraniteľnejších skupín obyvateľstva a zachovania hodnôt klimatickej spravodlivosti by sme sa mali dnes baviť o vyšších číslach,” povedala za Študentov bez mena Juliane Gerbel.
„Už nemáme čas sa dohadovať a ukazovať prstom na iné štáty. Za 30 rokov sme sa neposunuli k odhodlaným činom, len k otáľaniu politikov s výhovorkami o raste a ekonomike. Naše ciele a ciele Európskej únie už musia byť čo najambicióznejšie,” vyjadrila sa Simona Hlaváčová z Cirkulárneho hubu.
O definitívnom postoji Európskej rady k znižovaniu emisií do roku 2030 sa bude rokovať až koncom roka. Študenti a mladí ľudia si však stoja za tým, že ak súčasnej vláde záleží na ďalších generáciách a ich budúcnosti, za ambicióznymi cieľmi by mala stáť od začiatku.
